• Zlato nepodlieha času. Drahé kovy sa ako platidlo používajú minimálne 6000 rokov. Nezožerú ich mole ani hrdza. Spomeňme si, koľko štátov a menových reforiem sa vystriedalo na našom území za posledných 100 rokov. Po každej z nich zostali z platných bankoviek len papierové smeti a z mincí smiešne pliešky. Zlatu čas nevadí.
• Zlato je istota v neistých časoch. Firmy vznikajú a zanikajú. Cenné papiere zdieľajú ich osud. Investovali ste všetko do podielového fondu a bojíte sa , že prasknutie burzovej bubliny z vás urobí chudáka? Keď akcie strácajú cenu, zlato ide nahor. Veľmi dobre sa to ukázalo v čase burzových krachov v roku 1987, 2000 a 2008.
• Drahé kovy sú dobrý nástroj na diverzifikáciu portfólia. Rozumný investor nestaví všetko na jedného koňa. Investovať do rôznych krajín už nestačí. Dnes sú kapitálové trhy vo svete pospájané miliónmi nitiek a keď padajú akcie v New Yorku, spadnú aj v Tokyu. Ceny drahých kovov sa vyvíjajú opačne.
• Zlato je likvidné. Zlato vezmú vždy a všade.

Oplatí sa zlato?

Nespornou prednosťou zlata je jeho psychologická hodnota „istoty v neistých časoch“. Praktická hodnota je otáznejšia. Predstavme si, že celý vyspelý svet postihne pustošivá hyperinflácia, ktorá premení bankové účty na zábavné čísla a bankovky na farebné papieriky. Nám však zostane 100 kíl zlata. Zachránili sme hodnotu investícií? Problém s problematickými časmi je ten, že spoločnosť sa v nich správa inak, ako za normálnych okolností. Pokiaľ budeme mať zlaté tehly v bankovom trezore, veľmi pravdepodobne o ne prídeme pri krachu bankového systému, resp. konfiškácii majetku vládou. Veľké finančné katastrofy sú takýmito udalosťami sprevádzané takmer vždy. A čo ak si tehličky schováme v pivnici do suda s kyslou kapustou? Tam na ne vláda nedovidí. V tomto prípade si položme otázku, čo budeme so zlatom robiť? Budeme chodiť so zlatou tehličkou do hypermarketu a pilníkom ukrajovať platbu za nákup? Zlato môže v problematických časoch poskytnúť ilúziu uchovania hodnoty, ale aj pritiahnuť nežiaducu pozornosť. Aby sme nechodili ďaleko: na Slovensku kedysi držali časť majetku v zlate židia a podnikatelia. Prvých poslali do koncentrákov nemeckí fašisti, druhých do lágrov naši komunisti. Zlato bohatým moc nepomohlo, často skôr naopak.

Vylučovať zlato z investičných aktív netreba. Treba však zvážiť, čo od neho očakávame a  čo sme ochotní kúpou zlata obetovať (úroky, dividendy a poplatky za úschovu). Psychologická hodnota zlatej investície nie je na zahodenie, ak nám poskytne ilúziu trvania peňazí a uchovania hodnoty. Alokovanie investícií do zlata v hodnote neprevyšujúcej 5% celkovej hodnoty majetku môže byť príjemným osviežením investičného štýlu. Neprikladajme však zlatu väčšiu hodnotu, ako pre reálny život skutočne má.