Na stretnutiach dostávam zvyčajnú otázku: „Ako ide biznis?“. V poslednej dobe je moja odpoveď na túto otázku: „že dobre“. Dobre je však za „3“. Prečo to však nemôže byť „výborne“? Môj dôvod nespokojnosti so situáciou súvisí predovšetkým s mierou rozpracovanosti obchodných prípadov a projektov. Čo sa to deje, že väčšina projektov, ktoré posudzujeme a do ktorých uvažujeme vstúpiť si opakovane a neplánovane vyžaduje predlžovať pôvodne predpokladaný čas príprav? Zatiaľ som nepostrehol, a to ma teší, že by sa k nám zo stredomoria šírilo grécke „siga siga“ - pomaly, prípadne španielske „el maňana es el dia“ - aj zajtra je deň.
John Maynard Keynes (1883 -1946) je dnes známy predovšetkým ako ikona ekonomickej teórie. Stal sa „štátnicovou otázkou“ na všetkých svetových univerzitách a trápia sa s ním všetci študenti ekonómie. Keynes však z ďaleka nebol len suchopárnym ekonómom ponoreným do abstraktných teórií. Jeho meno s rovnakou úctou vyslovujú aj umelci, politici i burzoví špekulanti.
Po dvoch desaťročiach podnikania prehodnocujú mnohí majitelia firiem svoje plány. Uvedomujú si ďalšiu neudržateľnosť situácie, keď ako vlastníci zastávajú vo firme aj výkonnú manažérsku funkciu a riadia jej každodenný chod. Väčšinou existuje kombinácia viacerých dôvodov, prečo sú úvahy našich klientov o predaji firmy čoraz konkrétnejšie. Roky a únava pribúdajú, zdravotný stav sa zhoršuje, chuť čeliť novým výzvam sa vytráca. Predstavy spoluvlastníkov o ďalšom podnikaní sa rozchádzajú a nie je vôľa zbližovať svoje názory. Vždy ide o citlivú tému, kde vo vzájomnej komunikácii medzi SEVISom a našimi klientmi hrá dlhodobý vzťah významnú úlohu.
Rast rizík a konkurencie v svetovom hospodárstve vyvíja tlak na ekonomické subjekty, aby aktívne využívali možnosti ratingu. V súčasnej dobe sa stáva rating nástrojom riadiaceho procesu, je zdrojom aktuálnych objektívnych a komplexných informácií, ktorý umožňuje manažmentu spoločnosti prijímať správne rozhodnutia.