V posledných dvoch článkoch o investovaní z minulého roka som predstavil, aký veľký vplyv na akciové trhy majú rozhodnutia centrálnych bankárov a nezhody amerických politikov. V tomto roku dominujú dianiu opäť centrálne banky a politické konflikty.
Pred časom sme vás v newslettri informovali o tom, že naša spoločnosť SEVIS, a.s. vydala svoju historicky prvú emisiu vlastných dlhopisov s označením SEVIS 001. Odvtedy ubehli už tri roky a my vám môžeme hrdo oznámiť, že dňa 10.5.2014 sme investorom úspešne vyplatili istinu v objeme 3 mil. EUR.
Prešiel ďalší štvrťrok a s ním prišiel čas aj na 4. stretnutie členov SEVIS klubu, ktoré sa bude konať 12.6.2014 tradične u nás v Žiline. Hostiť teraz budeme p. Júliusa Medveďa a Rastislava Bobčeka, ktorí budú hovoriť na tému: „Pôda a poľnohospodárstvo ako priestor pre investovanie."
Pri investíciách na kapitálovom trhu sme sa v minulom roku sústredili na manažovanie otvorených pozícií. V menšej miere sme dokupovali akcie po poklese s vyhliadkou na ich ďalší rast. Začali sme viac predávať časti držaných akcií, resp. dokonca celé pozície po dosiahnutí cieľovej úrovne zisku. Tiež sme uskutočňovali vhodný corporate action – t.j. uplatnenie práva na výplatu dividendy, upísanie nových, či predaj držaných akcií v súlade s rozhodnutiami hlavných akcionárov.
Na začiatku októbra americkí politici držali v zajatí nielen kapitálové trhy v USA ale aj celý finančný svet. Svojimi nekončiacimi nezhodami v otázke rozpočtu a dlhového stropu priviedli svoju krajinu na pokraj fiškálneho útesu, a to nie po prvý raz v roku 2013. Priniesli tak ďalšie systémové riziko, ktoré má značný vplyv na investovanie do cenných papierov. Na časovej osi ukážeme ako k tomuto riziku mohlo vôbec dôjsť, vysvetlíme zmysel pádu z útesu ako aj jeho vplyv na ekonomiku a následky pre akciové trhy.
V septembri 2013 oslavujeme prvé výročie spustenia QE3, teda tretieho a najagresívnejšieho kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky USA. Na prehľadnom grafe ukážeme ako k nemu došlo a pripomenieme si jeho predchodcov. Vysvetlíme zmysel slova Tapering, a prečo tak straší nielen akciové trhy.
Čo bolo v roku 2009
Rok 2009 bol rokom vytriezvenia.
Napríklad zistením, čo všetko môže narušiť stabilitu svetovej ekonomiky. Svetové centrálne banky najskôr znížili úrokové sadzby na historicky najnižšie úrovne (FED 0,25%, ECB 1,00%, BOE 0,50%) s cieľom podporiť dopyt. Keď pochopili, že dopyt už nemá kam rásť, pristúpili k umelému nalievaniu obrovského množstvo peňazí (vo forme dlhu) na účty štátov a komerčných bánk a my sme sa naučili nový pojem „kvantitatívne uvoľňovanie“. Komerčné banky však získanú likviditu nepúšťali na trh, ale po spľasnutí realitnej a hypotekárnej bubliny, zachraňovali hlavne seba. Toto prerušenie toku peňazí smerom k podnikateľom (pokles v USA o 17%) a spotrebiteľom len posilnilo rozbiehajúcu sa recesiu ekonomiky. Ak nebývalý pokrok „západne“ orientovaného sveta bol počas posledných 60 rokov podmienený exponenciálnym nárastom dlhov, súčasná kríza tento proces zastavila a žiada ich splatenie.