Čo bolo v roku 2009
Rok 2009 bol rokom vytriezvenia.
Napríklad zistením, čo všetko môže narušiť stabilitu svetovej ekonomiky. Svetové centrálne banky najskôr znížili úrokové sadzby na historicky najnižšie úrovne (FED 0,25%, ECB 1,00%, BOE 0,50%) s cieľom podporiť dopyt. Keď pochopili, že dopyt už nemá kam rásť, pristúpili k umelému nalievaniu obrovského množstvo peňazí (vo forme dlhu) na účty štátov a komerčných bánk a my sme sa naučili nový pojem „kvantitatívne uvoľňovanie“. Komerčné banky však získanú likviditu nepúšťali na trh, ale po spľasnutí realitnej a hypotekárnej bubliny, zachraňovali hlavne seba. Toto prerušenie toku peňazí smerom k podnikateľom (pokles v USA o 17%) a spotrebiteľom len posilnilo rozbiehajúcu sa recesiu ekonomiky. Ak nebývalý pokrok „západne“ orientovaného sveta bol počas posledných 60 rokov podmienený exponenciálnym nárastom dlhov, súčasná kríza tento proces zastavila a žiada ich splatenie.