Keď sa v roku 1957 zakladala Európska únia, vznikla najprv ako priestor pre voľný obchod s tovarmi bez cla. Európska zóna voľného obchodu a neskôr aj európska menová únia podporili obrovský rast zahraničného obchodu. A to najmä medzi členskými štátmi únie. Objem exportov vo vnútri EÚ28 narástol z 2335 mld. eur v roku 1999 na 5227 mil. eur v roku 2016 (Graf 1). Stratu počas krízy v roku 2009 sa podarilo dohnať za tri roky. Podiel vnútroeurópskeho obchodu na HDP v EÚ28 stúpol v rokoch 1999-2016 z 25% na 35%.
Vzrušujúce zábery migrantov nesúcich svoje deti cez Balkán až po rakúske hranice najprv dojali a potom rozhádali Európu. Stále viac je však zrejmé, že na nekontrolovanú migráciu nie je Európa absolútne pripravená. A koncepciu riadenej migrácie tiež nemá. Migrantov z Afriky a Ázie prišlo tohto roku len 1-1,5 milióna. To je iba 0,2 až 0,3% obyvateľstva Európskej únie. Žiadna moslimská záplava sa teda nekoná.
O Grécku sa už popísalo toľko, že nás to prestáva baviť. Nekonečné a nikam nevedúce rokovania s veriteľmi, arogantné správanie pána Varoufakisa (bývalého ministra financií) a nereálne trvanie marxistickej vlády na zjavne neudržateľných sociálnych výhodách. To všetko posilňuje negatívny obraz Grécka ako krajiny chronických lenivcov a parazitov. Ponúka sa jednoduché riešenie: vyhoďte ich z Eurozóny von. Aj tak sa tam dostali podvodom, manipulovaním štatistiky o ekonomickej úrovni krajiny. Ak niekto nechce dodržiavať pravidlá klubu, nech z neho odíde.
Prvé týždne roka 2014 priniesli viacero dobrých správ. Prognózy opatrne hovoria o návrate ekonomické-ho rastu. Eurozóna ako celok porastie o 1,1%. Dobre by si mali viesť najmä Nemecko s rastom 1,7% a potom malé krajiny ako Slovensko (+2,2%), Estónsko (+3,0%) a Lotyšsko (+4,0%). Dôležité však je, že rast by sa mal dostaviť aj na juh Európy. I keď len mierny, niekde medzi 0,5-0,8%.
Koniec roka 2012 nebol pre slovenskú ekonomiku dobrý. Naše hospodárstvo sa začalo prepadať do recesie. Tržby z priemyselnej výroby klesli o 3,7%. Išlo o prvý pokles tržieb od roku 2009. Keď sa pozrieme na jednotlivé odvetvia vidíme, že išlo o prípad automobilového priemyslu. Tam tržby spadli o 13,4%, no klesali aj tržby vo výrobe gumy, plastov a kovov. Teda v odvetviach, ktoré sú na výrobu automobilov silne naviazané. Tržby v priemysle klesali preto, lebo Eurozóna sa ocitla v recesii a slovenské automobily sa predávali menej ako kedysi. V Taliansku, Francúzsku i Nemecku klesli predaje automobilov o 10-15%. A tak zostali brány slovenských automobiliek počas niekoľkých týždňov zavreté. Slovensko je na exporte automobilov životne závislé. Keď export padá, nezamestnanosť stúpa a s ňou záťaž v podobe dávok v nezamestnanosti. Obyvateľstvo menej nakupuje a štát vyberie menej na daniach.
Novomanželia majú vždy ružové okuliare. Inak by ani do manželstva nevstúpili. Až po čase sa ukáže, že on/ona je úplne iný/iná ako bola predstava. Tak nejako je to aj s členstvom v Eurozóne. Keď sme do nej vstupovali, videli sme len stabilnú menu a koniec starostí s výmennými kurzami. Teraz vidíme aj to, že musíme otvárať peňaženky a prispievať na „rodinných príslušníkov“, ktorí si celé roky vyhadzovali z kopýtka, kým my sme dreli a šetrili.
Ešte pred rokom sa zdalo naše prijatie eura ako šťastný a správne časovaný krok. Očakávali sme jasné pravidlá financovania, zjednodušenie prístupu na celý európsky trh, zbavenie sa kurzového rizika či manipulácie a tiež dodržiavanie zásad primeranosti deficitov v rozumnej miere zo strany nielen našej kocúrkovskej vlády. V poslednej dobe zisťujeme, že vstupom do eurozóny sme vstúpili do spolku, kde nie je problém podvádzať a klamať. Odhalenia z Grécka o mechanizmoch zadlžovania eurozóny bez ručenia a falšovaní výkazov je len vrchol ľadovca. Európska centrálna banka absolútne nezvládla svoju základnú úlohu uchovávania menovej stability a dlhodobo prehliadala nesúlad medzi príjmami a výdajmi jednotlivých členov eurozóny. Poslušne financovala deficity jednotlivých krajín formou akceptácie ničím nekrytých a podvodom skonštruovaných dlhopisov.
Začiatkom roka Slovensko vstúpilo do prestížneho klubu Eurozóny. Vstupu predchádzalo more diskusií a protichodných názorov. Ekonómovia sa však v podstate zhodujú na tom, že čím je nejaká krajina menšia a čím je jej ekonomika otvorenejšia voči svetu, tým viac prevažujú pozitíva spoločnej meny nad jej negatívami.